OPETH - The Last Will And Testament
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ambície dvojice Konstanz -- Schwardof s ich projektom THE VISION BLEAK nikdy nesiahali ďalej než za priestor, ktorý si až príliš presne a príliš úspešne vymedzili na debute. Predchodcom recenzovaného „Set Sail To Mystery“ sa ho nepodarilo prekonať. Tým pádom je vcelku ľahké a bez veľkej chyby možné predikovať, kam sa novinkový album Nemcov pri kvalitatívne zostupnej krivke zaradí.
Recenziu „Set Sail To Mystery“ by bolo ľahké vytvoriť ako recyklovaný kompilát toho, čo už bolo o jeho predchodcoch napísané. Tento postulát je možné aplikovať aj na materiál, ktorý THE VISION BLEAK minulý rok nahrali. Je nutné podotknúť, že kapela nemá a v podstate nikdy nemala ambície iné, než vytvoriť atmosférické skladby plné úderných riffov, postavených na pevných základoch chytľavej rytmiky a rovnako ľahko zapamätateľných refrénov.
Skladby ako „Descent Into Maelstrom“, „A Romance With The Grave“ alebo „The Outsider“ sú definíciou základných elementov tvorby nemeckého dua. Svieže hudobné nápady, vložené do klasickej kompozičnej formy „sloha, refrén, sólo“, dokážu vďaka dobrému hudobnému citu autorov rýchlo strhnúť. Negatívne body sa dajú zaznamenať tam, kde sa skladby snažia zapôsobiť v pomalých tempách, kde sa pár nápadov rýchlo ohrá vytvárajúc tak hluché miesta nahrávky. „I Dined With The Swans" nech je toho najlepším príkladom. Nezachraňuje ju ani hosťovanie Kvarfortha (SHINING) na bonusovom disku.
Negatívnym a neočakávaným aspektom nahrávky je tentokrát aj slabší zvuk a produkcia. Nazvučenie bicích uberá na toľko potrebnej dynamike, oslabenie v tejto oblasti sa dá plne pochopiť po opätovnom prehratí si už spomínaného debutu. Nedá sa povedať, že zvuk je mizerný, ale túto dobre pestovanú poznávaciu značku kapela na tomto albume stráca.
V sumáre napísaného nie je možné skonštatovať nič iné, než to že v diskografii THE VISION BLEAK bude „Set Sail To Mystery“ zastávať posledné miesto. Aj keď sa na pomery scény jedná o relatívne dobrú nahrávku, je pri potrebe vypočuť si atmosférický horor metal vhodné siahnuť skôr po ktoromkoľvek inom albume kapely. Počkáme si tiež na avizovaný návrat EMPYRIUM.
V diskografii THE VISION BLEAK bude „Set Sail To Mystery“ zastávať posledné miesto.Aj keď sa na pomery scény jedná o relatívne dobrú nahrávku, je pri potrebe vypočuť si atmosférický horor metal vhodné siahnuť skôr po ktoromkoľvek inom albume kapely.
6,5 / 10
Ulf Theodor Schwadorf
- vokály, gitary, basgitara, klávesy
Allen B. Konstanz
- vokály, bicie, klávesy
1. A Curse Of The Grandest Kind
2. Descend Into Maelstrom
3. I Dined With The Swans
4. A Romance With The Grave
5. The Outsider
6. Mother Nothingness (The Triumph Of Ubbo Sathla)
7. The Foul Within
8. He Who Paints The Black Of Night
Set Sail To Mystery (2010)
The Wolves Go Hunt Their Prey (2007)
Carpathia - A Dramatic Poem (2005)
The Deathship Has An New Captain (2004)
Vydáno: 2010
Vydavatel: Prophecy Productions
Stopáž: 44:46
-bez slovního hodnocení-
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.